Čas je neúprosná vec. Počas jeho plynutia sa pravda postupne skresľuje nepravdou. Preto ostávajú len tie myšlienky, ktoré si ľudia chcú pamätať. Čo si ľudia pamätajú o elfoch? To že mali radi hudbu, tanec a že boli nevýslovne krásny. Ale pravda je trochu iná, pretože elfovia sú tie najkrutejšie bytosti, ktoré majú potešenie z utrpenia druhých a ak by si mysleli, že keď zničia svet tak by to vydalo zaujímavý zvuk. Náš svet by už určite neexistoval... Oslavy jarného slnovratu sa blížia a Magráta sa ide vydávať. Na túto príležitosť sú pozvaný aj významný hostia ako sú mágovia. Niečo však nie je tak úplne ako má byť. Mladé pseudočarodejky narušili ochranný kruh, ktorý má chrániť svet pred niečim temným a zlým... pred dámami a pánmi (ak vyslovíte ich meno môžete na seba prilákať ich pozornosť a to by sa vám nepáčilo.) Báby Zlopočaná sa stretáva z naozaj silným súperom a prvý krát má pochybnosti či to zvládne. Dokonca je pripravená na to že umrie. A po tom ako sa náhodou dostane do opačného sveta ostáva všetko na Magrátu. Tá v sebe nachádza bojového ducha a to ako to dopadne si už musíte dočítať... Tento diel nadvezuje na predchádzajúce diely o čarodejkách takže ho neodporúčam čítať osobitne. Stretnete sa v ňom už zo známymi postavami ale dozviete sa o nich pár nových vecí. Napr. sa dozviete kto bol jediná láska Báby Zlopočasnej. Je to dobre čitateľná kniha z pomerne rýchlim sledom udalostí. Tak isto musím upozorniť na naozaj prekvapivý koniec a netradičnú zápletku. Ako už ste iste zvyknutý u Pratchetta je v diele aj mnoho humorných scén a to ako vyzerá pravda o elfoch stojí tiež za zmienku. Ku samotnému hodnoteniu dodám len to, že mne sa dala slabšia ako niektoré diely predtým preto dávam 4 hviezdy ale ako by som dával hodnotenie 1-10 tak dám tejto knihe 8.