Najprv je dôležité vysvetliť, čo je podzim stínů. Je to magické miesto kde odchádzajú postavy z knižiek, filmov legiend... keď už nie je nikto kto by si ich pamätal. Keď prídu na toto tajomné miesto tak si vezmú so sebou kus svojej reality. Takže sa stane, že idete po uličke z 16 storočia a keď zahnete za roh ste na námestí v 8 storočí. Ale tu je to bežné, takže to nepríde nikomu divné. Všetko má pod palcom praotec čas. Tak isto podzim stínů je určitým spôsobom živý a chráni sa svojim špecifickým spôsobom. V podstate je možné rozdeliť tento svet na niekoľko hlavných celkov. Je to podzim, Faerie – tu žijú elfovia, Podsvětí nepřirozena – miesto hlboko v podzemí, kde sú zvieratá (grif, kreslený pes...) a časová ríša, kde majú prístup len vyvolený. Ale teraz už prejdem k deju. Dej sa začína vraždou. Čo je pre podzim niečo nevídané, pretože tu nikto nikoho nemá potrebu zabíjať, keďže dvere na večnosť sú pre každého otvorené. Postupne vraždy pribúdajú a mesto sa nachádza v zvláštnom rozpoložení. Aby toho nebolo málo tak do podzimu prichádza človek, ktorý má byť jeho skazou . Veľa vecí prestáva dávať zmysel a dokonca niekto do mesta prepašuje vraha z normálneho sveta. Čas sa uzavrie vo svojom svete a odmieta s kýmkoľvek komunikovať. Nechá jediný odkaz: „straste sa raracha“. Situácia sa vyhrotí keď do mesta vtrhne armáda kríža pod vedením Williama Royca. On je presvedčený, že dvere na večnosť mu poskytnú možnosť sa stretnúť so samotným bohom. Naráža však na odpor od niektorých obyvateľov (napríklad super hrdinovia na dôchodku) a vojsko Faerie... To ako to dopadne nechám už na prečítanie. Popravde som sa v tejto knižke sklamal. Čítanie mi išlo strašne pomaly a musel som sa do toho nútiť. Tak isto som dúfal, že sa v knižke stretnem z niektorými postavami z Greenových kníh, no buď som nečítal tie správne knihy, alebo tam naozaj neboli. Tak isto mi moc nesedela tá kombinácia fantasy v historickom, reálnom a v budúcom čase (elfovia mali laserové zbrane ???). Na druhú stranu v knihe boli tradične dobré hororové scény zaujímavá detektívna zápletka a tak isto pasáže na ktorých som sa schuti zasmial. Niektoré myšlienky človeka donútili zamyslieť sa. Aj postavy boli sympatické a prepracované (naozaj sa dajú nájsť na nete, niektoré boli v minulosti dosť populárne ). A najväčšie + tejto knihy bol originálny koniec. Myslím si, že keby autor napísal túto knihu tak na 300 strán namiesto 500 (+ -) bola by to veľmi dobrá kniha (musel by vynechať niektoré naozaj zdĺhavé pasáže.)